Dievčatá perú na potoku. A medzi prádlom nachádzajú, alebo si dovyrábajú časti svadobného oblečenie a to v nich evokuje snenie o vlastnej svadbe, ktoré neskôr prerastie do hry na svadbu.
Svadba, tak ako ju prežívali obyvatelia spišskej Kluknavy s jej oblastnými špecifikami a obradovo dominantnými úkonmi v transformovanej podobe na detskú hru. Kladie dôraz na čistý dialekt, a výber takého autentického, archaického materiálu a pre svadbu charakteristického materiálu, ktorý je však menej scénicky prezentovaný. Poskytuje obraz toho, kde je detský dôraz v prežívaní takej pre celú komunitu významnej udalosti, akou nesporne svadba je. Obradnosť hry je podčiarkovaná aj premenou obyčajných vecí na ceremoniálne znaky a rekvizity.