Hra, ktorá žiadneho z chlapcov asi neminula: na vojakov. Dnes už máva podobu, ktorú poznačila civilizácia a médiá. Avšak tú pôvodnú s využitím kluknavských regrútskych piesní, s večnou témou boja dvoch táborov – dievčenského a chlapčenského prináša Viganček v choreografii: „Befeľ je befeľ“. Poskytuje obraz toho, kde je dôraz v prežívaní hierarchie detských vzťahov.
Choreografia využíva množstvo s témou súvisiacich miestnych lingvistických archaizmov, kladie dôraz na čistý dialekt a výber takého autentického materiálu, ktorý je pre túto tému charakteristický. Využíva dnes už nepoužívané miestne mená, prímenia a prezývky kedysi skutočných kluknavčanov.