"Mješim hľinu, mješim žem, kedi že ju udupem. Zavolam ja kamartaki dva i tri, udupeme totu hľinu raz dva, tri. Zavolame i Jožička od Juri, ten nam totu robotečku posuri."
Hlavnou témou detských hier a podstatou učenia sa detí rôznym činnostiam bolo a je napodobňovanie dospelých. Deti v hrách kopírujú to, čo odpozerajú od svojich starších vzorov. Spôsob vystupovania, protokol obradov, ovládnie jednoduchých pracovných nástrojov, či technologické postupy jednoduchých prác počas roka. A keď sa to ešte aj podarí a pritom je z toho dobrá zábava, viac k šťastiu nepotrebujú. V choreografii „Prikľet zapuščac“ si sídliskové deti vyskúšali, ako sa kedysi vyrábala a udržiavala hlinená podľaha v dome.