Hra Hajaj ďonďom bola v rôznych častiach Slovenska zaznamenaná už na samom začiatku 19.storočia. Pokiaľ ide o slovo „ďonďom“, Bohuslav Tablic v roku 1805 uvádza, že je zrejme z maďarského „gyöngyöm“ = miláčik, milý. Slovanské hry na brány a mosty symbolicky vyjadrovali prechod z jedného obdobia do druhého, zo zlého k dobrému a p.
Na kvetnú nedeľu parádne vyobliekané dievčatá vyniesli morenu, na dolnom konci dediny ju podpálili a hodili do Hornádu. Späť na horný koniec kráčali vznešene, spevom a tancom vítajúc novú jar. Na väčšom priestranstve sa zavše zastavili a predviedli hru: „Hajaj ďonďom“. Tak sa to opakovalo niekoľko krát.